-----------------------------------
V tomto čase prežívame Veľkonočné tajomstvo Ježišovej smrti a
zmŕtvychvstania. Náš Pán obetoval svoj život, aby zvíťazil nad smrťou,
a tak nás zachránil. Veľa svätcov nasledovalo jeho príklad a pokorne
znášajúc svoje utrpenie prijalo smrť pre slávu Božiu. Jedným z nich
je aj svätý Stanislav, ktorého spomienku si budeme 11. apríla
pripomínať.
Sv. Stanislav sa narodil okolo roku 1030 pravdepodobne v dedinke
Szczepanow neďaleko Krakova, preto sa v literatúre zvykne uvádzať aj
ako Szczepanowski. Svoje vzdelanie nadobúdal štúdiom v Hnezdne, v
belgickom Liege a pravdepodobne aj v Paríži. Po návrate domov bol
menovaný za kanonika krakovskej katedrály. Pre jeho výnimočné
schopnosti ho v roku 1072 pápež Alexander II. ustanovil za
krakovského biskupa.
Stanislav tvrdo pracoval na dokončení a prehĺbení christianizácie
poľského ľudu a mnoho síl venoval aj obnove duchovenstva podľa
dobových reformných snáh. Vo svojom úrade sa sv. Stanislav stal echom
hlasu volajúceho na púšti – za jeho postoje ho ľud spontánne
pomenoval “poľským Jánom Krstiteľom”. Bol totiž jedným z kňazov,
ktorí mali svojich veriacich tak radi, že ich vedeli aj pokarhať pre
ich vlastné dobro.
V období jeho pôsobenia vládol v Poľsku kráľ Boleslav II. Tento
panovník neviedol príkladný život, nespravodlivo a hrubo sa správal
ku svojim poddaným, neoprávnene zasahoval do správy Cirkvi. A na
dôvažok si chcel vziať bratovu manželku. Biskupovi Stanislavovi
záležalo viac na záchrane ľudskej duše ako na osobných výhodách, a
preto keď videl, čo kráľ koná, neváhal vystúpiť proti jeho previneniu
a smelo ho viackrát pokarhal.
Kráľ Boleslav sa však neprestajne dopúšťal mnohých zločinov a po
víťazstve v Rusku ich ešte sebavedome zväčšoval. Neohrozený biskup,
povestný svätým životom, ho napokon vylúčil z Cirkvi, ba zakázal mu i
vstup do chrámu. Kráľa toto rozhodnutie podráždilo natoľko, že sa
rozhodol pripraviť vzburu a Stanisla-vovu smrť.
Jedenásteho apríla 1079 prišiel Boleslav II. so svojimi vojakmi ku
kaplnke sv. Michala v Krakove, kde mal svätec slúžiť omšu. Stanislav
bol však u ľudu obľúbený a ani vojaci sa neodvážili naňho vztiahnuť
ruku. Sám kráľ sa preto rozzúrene vrhol na biskupa a rozťal mu hlavu
na dvoje. Bol dokonca taký surový, že dal príkaz, aby telo sv.
Stanislava rozsekali a rozhádzali zveri.
Časť jeho pozostatkov pochovali priamo na cintoríne pri kostolíku,
neskôr ich preniesli do katedrálneho chrámu, kde im ľudia vo veľkom
počte preukazovali úctu. Samotného kráľa šľachta zakrátko prinútila
opustiť krajinu. Zomrel ako kajúcnik v zabudnutom korutánskom
kláštore.
Stanislava svätorečil v roku 1253 pápež Inocent IV. Dodnes je jeho
úcta rozšírená medzi poľským ľudom – celý národ si ho vyvolil za
svojho patróna. V Poľsku mu bolo v priebehu histórie zasvätených vyše
160 kostolov, za hranicami krajiny ďalších temer 300.
V roku 1979 sa v Krakove konali veľkolepé oslavy 900. výročia jeho
smrti. Na ich prípravách sa podieľal aj nástupca sv. Stanislava na
biskupskom stolci Karol Wojtyla, vtedy už pápež Ján Pavol II.
V našom živote je veľa chvíľ a situácií, kedy musíme s nebojácnosťou
a odvahou zaujať správny postoj k ťažkostiam. Aby sme však vedeli
zostať odvážni ako svätý Stanislav, mal by byť náš každodenný život
rovnako príkladný a bezúhonný...
Stanislav
Srnec
